Vianoce....
Hm...kedysi som ich tak strašne nemala rada. Večer u nás sa posledné roky niesol v znamení hádok a pretvárky o šťastnej rodinke. Rodinka sme boli ale či šťastná..ťažko povedať...

V poslednej dobe je to však inak, znamenajú pre mňa čas pokoja, oddychu a hlavne čas strávený s tými najbližšími.

Tento rok sa na ne teším ako malé dieťa. Nie je to tým, že by som sa tešila na darčeky, ale preto, že tento rok som konečne mohla byť aj ja tou čo darčeky dáva. Konečne som si na ne mohla zarobiť sama. Teší ma to, pretože všetci moji blízky mi toho dávajú počas roka až až a ja nikdy nemám príležitosť im to oplatiť. Tieto Vianoce som sa o to snažila. Nečakám na to, čo si nájdem pod stromčekom ja, ale teším sa na ich radosť z darčekov odo mňa.

Samozrejme, sa teším aj ja na darčeky, hlavne na knižky! Neviem ako sa budem učiť na skúšky (štyri mám za sebou, štyri pred sebou), keď najradšej by som sa hneď pustila do tých, od Nicholasa Sparksa. Veľmi sa na ne teším, dúfam, že budú také dobré ako aj filmy. A veľmi sa teším ako začnem skladať puzzle! Už ma tak pokúša rozbaliť ich, no povedala som že do Vianoc vydržím. :)

Tieto Vianoce budeme u babky a dedka. Asi sa budeme musieť ovládať s našimi vtipnými poznámkami aby sme nevečerali na schodoch :D. Potom, pôjdeme k ocinovi. Zvláštne ako vieme teraz spolu vychádzať a baviť sa o toľkých veciach, čo sme kedysi nedokázali. Chýba mi to, že už tu nebýva s nami, no na niečo to všetko asi dobré bolo.

Teším sa na to ako po tom zhone, ktorý vidím v Tescu z pokladne, prídem domov a pustím si rozprávky a budem si užívať kľud. Mám radosť aj z nášho stromčeka. Konečne som si vydupala iný ako každý rok. Je fialový a žiadne reťaze a vlasy. Len pár malých gúľ, snehové vločky (aspoň na stromčeku, keď už vonku to na zimu nevyzerá) a krásna fialová stuha. Vtipné bolo ako sa mesiac bavíme o tom, že bude oranžovo strieborný a zrazu v kvetinárstve pri kupovaní stuhy mamina zavelí, že fialovú :D. Kapra som tento rok nazvala Karči. Plával vo vani, no už sa chladí v chladničke :( :D.

Vianoce mám opäť rada aj vďaka mojej láske. Až pri ňom, som sa opäť dostala do toho aby som ich nevnímala ako niečo zlé, ale ako čas strávený s blízkymi. Som zvedavá aký darček dostanem, keďže mi to ani za nič na svete nechce prezradiť. (Viem, že to budeš čítať :P). Chýba  mi, že tento rok nie je sneh a nemáme sa kde vyblázniť a nemám si kde urobiť anjelika. Hádam, ešte nejaký napadne. Teším sa na tretí náš spoločný silvester (ach, ako ten čas letí). Teším sa ako sa na nový rok zobudíme zase vedľa seba, veď ako na nový rok tak po celý rok. Dúfam, že raz to ozaj bude po celý rok, čo celý rok! Celé roky! :) Aj Chrobáčik a Myšička budú mať výročie. Druhé. :) Milujem ho tak ako ešte nikoho. Cítim sa sama sebou. Je mi jedno, že som strapatá, nemaľovaná, v starých veciach. Hlavne, že som s ním a jemu sa to páči aj tak. Dúfam, že nový rok bude znamenať aj menej hádok a problémov. Som šťastná, že po tomto roku, ktorý bol aký bol, sme stále spolu. :)

Dnes som konečne bola aj s mojou blondínkou. :) Čo robíte s Radom na Štefana? A to je kedy? :D :D :D Jáj. :D Konečne sme mali chvíľu času, no ani ten nám nestačil na to všetko čo sme si chceli povedať. Už nech je štvrtok. Vyzerá to, že sa zase po dlhej dobe pôjdeme všetci štyria niekam spolu zabaviť. Keďže mi tento víkend s babami z Trnavy vďaka sprostej chrípke nevyšiel :(.


Počas Vianoc sa spomína aj na ľudí, ktorí už medzi nami nie sú. Jasné, že sa na nich myslí stále ale v tomto období je to silnejšie. Aj u mňa je to tak. Včera to boli 4 mesiace, odkedy tu už nie je dedko Edko. Stále sa s tým neviem nejak zmieriť, že keď v lete prídem do TJ tak tam nebude, nebude sedieť vonku a smiať sa a hovoriť nám žaburky. Tie letá, ktoré som ako dieťa strávila v Jastrabí boli vďaka nemu nezabudnuteľné. Predbiehali sme sa kto mu prvý zaklapne tabatierku. Dokonca sme sa kvôli tomu vedeli medzi sebou pohádať! Na koniec to vyriešil tak, že nás zavolal a zaklapli sme ju spolu alebo radšej ušúľal viac cigariet. Keď nás babka poslala zbierať slivky, jablká, alebo zemiaky a neviem čo všetko možné, vždy ich zbieral s nami. Sedával s nami pod schodmi na poval a tam sme lúpali vysušenú fazuľu a tešili sa z každej neobyčajnej, farebnej. Každé ráno na nás spod okna kričal žaburky kde ste. Na parapete nás už čakalo čerstvé ovocie, ktoré odtrhol v záhrade. Často krát ešte ani nebolo poriadne dozreté ale on vždy našiel už pekné červené ríbezle, jahody či maliny, slivky a milované zelené jabĺčka. Brával nás na hríby....Tak rada, by som tie bezstarostné detské letá vrátila. Toto celé leto som bola v strachu. Vedeli sme, že to príde, no nevedeli sme kedy. Pri každom zazvonení telefónu som bola v strachu. Boli sme za ním, ťažko sa počúvalo, keď mi hovoril, že mu je dobre, len je trochu chorý, veril, že bude všetko v poriadku. Aj ten posledný krát čo som ho videla mal na tvári úsmev a počula som to jeho žaburka. Keď sme odchádzali a obíjmala som ho, vedela som, že je to naposledy. Vedela som to preto, že presne taký som mala sen. Sen, v ktorom sme sa lúčili. 21. augusta, presne na moje meniny, mi mamina volala, príď za mnou musím ti niečo povedať, ani som nemusela prísť a vedela som to. Hádam ti je dedko už teraz lepšie a dávaš na nás pozor. Ďakujem ti za pekné chvíle.



A už by aj stačilo. Práve som dostala provokatívnu MMS s vyprážaným syrom!!!!!, tak som si spomenula, že som asi aj hladná. No nič idem niečo vyčarovať.