V poslednej dobe je všetko nejak na figu:

- bitka
- nestíham robotu, lebo nestíham chytať brigády naháňam sa ako krava potom
- telefón druhý krát na reklamáciu
- 5 seminárok, nemám ešte ani na jednu knihy
- sme bezdomovci s babami
- podľa niekoho som bezcitná
- podľa druhej osoby sa chovám ako krava a urážam ľudí primitívnymi rečami
- depka z detí
- stále hádky doma

Juch! Najlepšie na tom je, že sa zmeniť chcem. Lebo som si uvedomila, že možno tie reči boli pravda. Keď som tak dnes videla na prednáške osoby s ktorými som chodila stále a "ohovárala" a bavila sa len s nimi tak som sa zhrozila či som tiež tak vyzerala.

Teraz sa v škole aj v Trnave cítim lepšie. Bavím sa s viac ľudmi v "triede" a zisťujem, že sú fajn. Z báb na byte sa stali moje magorky, som doma pol hodinu a už by som najradšej išla späť. V Trnave sa dá tak krásne na všetko zabudnúť a vypnúť. Prečo to nejde aj tu?

Prehrala som stávku.

Čo už.

Chce to knihu a samotu.

Premýšľať.

Aspoň beánia bola super. Si veriaci? :D