Kedysi dávno v roku 2008 som stála pred dôležitým rozhodnutím. V hlave mi vŕtala otázka:"Kam ďalej?". Nevedela som sa rozhodnúť kam na strednú školu. Nevedela som čo chcem v živote ďalej robiť. Zobrala som do ruky prihlášku, pero a vypísala dve školy. Prijali ma na obe, no rozhodla som pre Obchodnú akadémiu. Dnes, keď je rok 2012 a mám pred sebou maturitu a ešte dôležitejšie rozhodnutie, pýtam sa samej seba: "Bola to dobrá voľba?"...... Doteraz si pamätám ako sme s kamarátom ráno vstúpili do triedy. Jediné voľné miesto bolo pred katedrou. Obzerala som sa okolo seba a rozmýšľala vybrala som si dobre? Nájdem medzi týmito ľudmi aj niekoho s kým si budem rozumieť? Budem sa tu cítiť dobre? Odpovede na tieto otázky prichádzali postupne. Spoznávali sme sa, prichádzali prvé výlety, diskotéky, spoločné večery vonku, skúšanie vecí ktoré sme mali zakázané a boli len našim tajomstvom. Formovali sa medzi nami skutočné priateľstvá. Je pravda, že si nerozumieme všetci, že nie sme kolektívom takým aký by si každý prial, no aj keď nevychádzame spolu všetci aj tak som si našla pár skutočných priateľov. Nikdy nezabudnem na náš výlet do Prahy. Strávili sme tam prekrásne tri dni na ktoré nechcem nikdy v živote zabudnúť. Prešiel rok, dva, tri. Za tie tri roky sme medzi sebou zažili zrady, klamstvá, hádky a ohováračky. Teraz sme sa však v poslednom štvrtom ročníku. Prípravy na stužkovú nás nejak zvláštne spojili, aj keď nie všetkých a možno len na chvíľku. O chvíľku je tu marec - písomná maturita a ani sa nenazdáme a bude tu máj a naša skúška dospelosti. Možno máme strach. Ja mám však väčší strach ako z maturity z toho, čo bude po nej. Neviem sa rozhodnúť kam na vysokú, mám pocit že mi OA neposkytuje také možnosti ako napríklad gymnázium. Dnes som dokonca povedala že ľutujem toto rozhodnutie. No keď sa pozriem spätne na to, čo som tu písala a v hlave sa mi premietnu všetky zážitky vtedy viem, že som sa rozhodla správne. Viem, že mi táto škola a hlavne ľudia v nej budú chýbať. Neviem čo bude s mojím životom ďalej, neviem akým smerom sa uberiem, neviem nič. No jednu vec viem určite stredná škola, aj keď nebolo vždy všetko ideálne, bola jedným z najkrajších životných období a bude mi neskutočne chýbať. Ten každodenný kolobeh, tie otázky: Píšeme? Skúša? Máš to? Pošleš mi to? Učil si sa? Máme sa niečo učiť? Kto písal poznámky?.... :)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára