Bol to správny výber?....

Kedysi dávno v roku 2008 som stála pred dôležitým rozhodnutím. V hlave mi vŕtala otázka:"Kam ďalej?". Nevedela som sa rozhodnúť kam na strednú školu. Nevedela som čo chcem v živote ďalej robiť. Zobrala som do ruky prihlášku, pero a vypísala dve školy. Prijali ma na obe, no rozhodla som pre Obchodnú akadémiu. Dnes, keď je rok 2012 a mám pred sebou maturitu a ešte dôležitejšie rozhodnutie, pýtam sa samej seba: "Bola to dobrá voľba?"...... Doteraz si pamätám ako sme s kamarátom ráno vstúpili do triedy. Jediné voľné miesto bolo pred katedrou. Obzerala som sa okolo seba a rozmýšľala vybrala som si dobre? Nájdem medzi týmito ľudmi aj niekoho s kým si budem rozumieť? Budem sa tu cítiť dobre? Odpovede na tieto otázky prichádzali postupne. Spoznávali sme sa, prichádzali prvé výlety, diskotéky, spoločné večery vonku, skúšanie vecí ktoré sme mali zakázané a boli len našim tajomstvom. Formovali sa medzi nami skutočné priateľstvá. Je pravda, že si nerozumieme všetci, že nie sme kolektívom takým aký by si každý prial, no aj keď nevychádzame spolu všetci aj tak som si našla pár skutočných priateľov. Nikdy nezabudnem na náš výlet do Prahy. Strávili sme tam prekrásne tri dni na ktoré nechcem nikdy v živote zabudnúť. Prešiel rok, dva, tri. Za tie tri roky sme medzi sebou zažili zrady, klamstvá, hádky a ohováračky. Teraz sme sa však v poslednom štvrtom ročníku. Prípravy na stužkovú nás nejak zvláštne spojili, aj keď nie všetkých a možno len na chvíľku. O chvíľku je tu marec - písomná maturita a ani sa nenazdáme a bude tu máj  a naša skúška dospelosti. Možno máme strach. Ja mám však väčší strach ako z maturity z toho, čo bude po nej. Neviem sa rozhodnúť kam na vysokú, mám pocit že mi OA neposkytuje také možnosti ako napríklad gymnázium. Dnes som dokonca povedala že ľutujem toto rozhodnutie. No keď sa pozriem spätne na to, čo som tu písala a v hlave sa mi premietnu všetky zážitky vtedy viem, že som sa rozhodla správne. Viem, že mi táto škola a hlavne ľudia v nej budú chýbať. Neviem čo bude s mojím životom ďalej, neviem akým smerom sa uberiem, neviem nič. No jednu vec viem určite stredná škola, aj keď nebolo vždy všetko ideálne, bola jedným  z najkrajších životných období a bude mi neskutočne chýbať. Ten každodenný kolobeh, tie otázky: Píšeme? Skúša? Máš to? Pošleš mi to? Učil si sa? Máme sa niečo učiť? Kto písal poznámky?.... :)

Kedysi dávno toto vzniklo v mojej hlave :)

Sú tam nejaké tie chybičky ale bolo to písané už dávno.. asi keď som mala 14 rokov :)

Let it snow, let it snow, let it snow....:)

Sneží....:) Obvykle sneh nemám rada, ani zimu, ani Vianoce. Tento, vlastne už minulý rok to však bolo iné. Neviem prečo, ale tento rok ma ten sneh neskutočne upokojoval. Bavilo ma pozorovať ho ako padá. Je to krásne keď je všetko pokryté bielou pokrývkou a všade také krásne mrazivé ticho. Mám chuť ísť sa niekam guľovať, hodiť sa do tej bielej mäkkej periny a spraviť anjela ako kedysi, no nejak na to nemám už odvahu. Byť premrznutá a premočená z toho mokrého snehu. Padá síce celý deň, ale čo z toho keď do obeda pršalo a nemrzne, do rána to iste všetko buď zmizne alebo sa roztopí a bude akurát tak dobrý odmäk a čľapkanica. :(  Milujem, keď padajú krásne veľké vločky, sneh vŕzga pod nohami, dá sa guľovať a jašiť. Ako aj pred nedávnom v Nitrici.. len my dvaja.♥.. padali krásne vločky, pred nami krásne zasnežená zem a konečne vytúžená zimná guľovačka.. samozrejme že som to skoro vždy schytala ja.. lebo ja sa trafiť neviem, ale bolo to nádherné. Milujem takéto chvíle. A teraz keď sa pozriem z okna a vidím ako krásne sneží mám chuť zopakovať si to. Snáď sa nám to ešte tento rok podarí. :)

What is love....?

Láska
Čo je to láska? Je to len slovo poskladané z pár písmenok, alebo je to niečo viac?
Tí ktorý si myslia že láska je len slovo, nenazreli za význam tých piatich písmenok.

Láska je niečo viac ako slovo. Je to cit. Cit, prejavujúci sa nielen medzi ľuďmi. Prejavuje sa aj vo vzťahu medzi človekom a vecou, alebo aj činnosťou a zvieratami. Bez lásky by bol svet bezvýznamný a bezfarebný. Láska spája ľudí už po mnohé generácie. Na lásku majú ľudia rôzne názory. Hovorí sa že, láska je prízemný prejav citovej slabosti. Každý pociťuje lásku inak. Niekto ju pociťuje k inému človeku, niekto zas k hudbe, prírode, športu. Zvieratkám a mnohým iným veciam. Najkrajšia a najúprimnejšia je láska medzi ľuďmi. Je jedno či je to láska medzi mužom a ženou, rodičmi a deťmi, priateľmi alebo medzi starými rodičmi a vnúčatkami. Podstatou lásky je aby bola opätovaná. Pri slove láska sa ľuďom vynárajú rôzne spomienky spojené s týmto prostým slovom. Myslím si že, každý už zažil svoju prvú lásku, keď pri pohľade na tú druhú osobu pocítil motýliky vo vnútri svojho tela a nebol schopný vnímať nikoho a nič okolo seba. Láska sa dá preukázať mnohými spôsobmi. Môže to byť malý darček, objatie, úsmev, bozk... Láska má však aj svoje temné stránky. Dokáže aj bolieť. Určite už každý zažil ten pocit keď sa kôli láske trápil. Ja si však myslím že aj napriek tej bolesti ktorú láska niekedy spôsobuje sa pre ňu oplatí žiť. Je dôležitá pre svet a pre naše životy. Veď keby nebolo lásky tak by sme tu dnes nemuseli byť a nemohli by sme si užívať život. Každý z nás túži žiť s láskou až do smrti.

Toto bola moja školská úvaha na tému láska... :) prešlo už od vtedy pár rokov ale môj názor na tento neopísateľný cit sa nikdy nezmenil. Je to to najkrajšie čo nás v živote môže stretnúť. Samozrejme že každý človek sa v láske sklame, mne sa to stalo tiež. Ale som za to sklamanie vďačná pretože mi otvorilo cestu k inému človeku. Prišiel do môjho života nečakane a teraz som tým najšťastnejším človekom na svete. Svoj život si už bez neho neviem ani predstaviť. Láska príde vždy vtedy, keď ju najmenej očakávame. Je tak krásne niekomu povedať Milujem ťa ♥  ešte krajšie je počuť to z úst milovanej osoby.

Detstvo je sen, ktorý bol v minulosti skutočnosťou....

Detstvo...slovo pri ktorom sa mi vynárajú samé pekné spomienky. Ako sme sa naháňali po dvore, liezli po stromoch, hrali sa na "špiónky", bombrlík, hlúpa kuchárka, schovávačky, bicyklovanie, korčule..... a neviem čo ešte. Keď sme chceli zostať vonku kričali sme maminám ešte 5 minút, ešte nie je tma, aj ona je ešte vonku. Hrali sme zvonkohru. Skákali sme cez gumu, dnešné dievčatá ani nevedia čo to je. Nemali sme žiadne najnovšie mobilné telefóny, internet, volávali sme sa von tak, že sme si zazvonili alebo zakričali na seba pod oknom... Mám len 18 rokov ale zdá sa mi, ako by som dieťa bola pred veľmi veľa rokmi. Keď sa pozriem na dnešné deti, nevidím nič z toho, čo sme kedysi robili mi. Sedia na lavičkách, oblečené v nových veciach, lebo ísť von v teplákoch je pre ne hanba. Sedia doma za počítačmi a strácajú čaro detstva. Snažia sa stať príliš dospelými. Mnoho krát ich vidím na facebooku, každý týždeň v inom vzťahu, v statusoch slovník drevorubača, fotky vhodné pre pedofilov... Prečo im to rodiča dovolia? Je to dnešnou dobou, že sa ľudia naháňajú za prácou a na deti im nezostáva čas?... Ťažko povedať. Mrzí ma však, že sa deti pripravujú o to krásne bezstarostné detstvo do ktorého by sme sa mnohokrát my dospelí chceli vrátiť. Keď si predstavím aké detstvo majú deti dnes, bojím sa toho čo to bude keď budem mať deti ja. Ovplyvní ich táto doba ešte viac?...