Detstvo...slovo pri ktorom sa mi vynárajú samé pekné spomienky. Ako sme sa naháňali po dvore, liezli po stromoch, hrali sa na "špiónky", bombrlík, hlúpa kuchárka, schovávačky, bicyklovanie, korčule..... a neviem čo ešte. Keď sme chceli zostať vonku kričali sme maminám ešte 5 minút, ešte nie je tma, aj ona je ešte vonku. Hrali sme zvonkohru. Skákali sme cez gumu, dnešné dievčatá ani nevedia čo to je. Nemali sme žiadne najnovšie mobilné telefóny, internet, volávali sme sa von tak, že sme si zazvonili alebo zakričali na seba pod oknom... Mám len 18 rokov ale zdá sa mi, ako by som dieťa bola pred veľmi veľa rokmi. Keď sa pozriem na dnešné deti, nevidím nič z toho, čo sme kedysi robili mi. Sedia na lavičkách, oblečené v nových veciach, lebo ísť von v teplákoch je pre ne hanba. Sedia doma za počítačmi a strácajú čaro detstva. Snažia sa stať príliš dospelými. Mnoho krát ich vidím na facebooku, každý týždeň v inom vzťahu, v statusoch slovník drevorubača, fotky vhodné pre pedofilov... Prečo im to rodiča dovolia? Je to dnešnou dobou, že sa ľudia naháňajú za prácou a na deti im nezostáva čas?... Ťažko povedať. Mrzí ma však, že sa deti pripravujú o to krásne bezstarostné detstvo do ktorého by sme sa mnohokrát my dospelí chceli vrátiť. Keď si predstavím aké detstvo majú deti dnes, bojím sa toho čo to bude keď budem mať deti ja. Ovplyvní ich táto doba ešte viac?...
Tento komentár bol odstránený správcom blogu.
OdpovedaťOdstrániť