Som šťastná. Stačia k tomu "maličkosti".

Mesiac voľna bol super! Tesco, servítky, krížovky, knihy, kamarátky, chrobák, plaváreň a niekedy jednoducho len nič nerobenie.

Najviac ma teší, že s chrobákom je všetko jednoducho geniálne. :)

Zistila som, že som obklopená ľudmi, ktorí ma majú radi a vedia sa tešiť so mnou. Ukázalo sa mi to hlavne po správe, ktorá mi pomohla opäť veriť v to, že nič nie je stratené. Proste, sa doktor len pomýlil, zle vyjadril..ktovie. Pre mňa je podstatná informácia, že je všetko zatiaľ v poriadku. Prekvapili ma reakcia ľudí na túto správu, niektoré milo, niektoré nie. Najkrajšia bola asi tá včerajšia, keď som v očiach mojej sesternice uvidela tú úprimnú radosť a cítila ju aj v tom objatí. :) Je krásne, vedieť, že vás ľudia majú radi.

Niektoré "veci" ma v poslednom období sklamali, ale čo, aj o tom je život. Povedala som si, že sa tým už zapodievať nebudem.

O týždeň škola. Rozvrh len tri dni, dva krát štyri dni. Čo viac si človek môže priať. :)

Nevyšlo to ani tento rok.
Nikdy sa to nezmení.
Neznášam ich!
Neznášam!!!!!!

Ok. Včera to po menších nezhodách už bolo potom dobre, ale aj tak to nebolo ono. Zase raz, som mala len veľké nádeje a očakávania.

Možno o rok.
Možno.......

A byť na Vianoce a po nich pohádaná s.... hm...krásne!

Veselé Vianoce!!!!

Vianoce....
Hm...kedysi som ich tak strašne nemala rada. Večer u nás sa posledné roky niesol v znamení hádok a pretvárky o šťastnej rodinke. Rodinka sme boli ale či šťastná..ťažko povedať...

V poslednej dobe je to však inak, znamenajú pre mňa čas pokoja, oddychu a hlavne čas strávený s tými najbližšími.

Tento rok sa na ne teším ako malé dieťa. Nie je to tým, že by som sa tešila na darčeky, ale preto, že tento rok som konečne mohla byť aj ja tou čo darčeky dáva. Konečne som si na ne mohla zarobiť sama. Teší ma to, pretože všetci moji blízky mi toho dávajú počas roka až až a ja nikdy nemám príležitosť im to oplatiť. Tieto Vianoce som sa o to snažila. Nečakám na to, čo si nájdem pod stromčekom ja, ale teším sa na ich radosť z darčekov odo mňa.

Samozrejme, sa teším aj ja na darčeky, hlavne na knižky! Neviem ako sa budem učiť na skúšky (štyri mám za sebou, štyri pred sebou), keď najradšej by som sa hneď pustila do tých, od Nicholasa Sparksa. Veľmi sa na ne teším, dúfam, že budú také dobré ako aj filmy. A veľmi sa teším ako začnem skladať puzzle! Už ma tak pokúša rozbaliť ich, no povedala som že do Vianoc vydržím. :)

Tieto Vianoce budeme u babky a dedka. Asi sa budeme musieť ovládať s našimi vtipnými poznámkami aby sme nevečerali na schodoch :D. Potom, pôjdeme k ocinovi. Zvláštne ako vieme teraz spolu vychádzať a baviť sa o toľkých veciach, čo sme kedysi nedokázali. Chýba mi to, že už tu nebýva s nami, no na niečo to všetko asi dobré bolo.

Teším sa na to ako po tom zhone, ktorý vidím v Tescu z pokladne, prídem domov a pustím si rozprávky a budem si užívať kľud. Mám radosť aj z nášho stromčeka. Konečne som si vydupala iný ako každý rok. Je fialový a žiadne reťaze a vlasy. Len pár malých gúľ, snehové vločky (aspoň na stromčeku, keď už vonku to na zimu nevyzerá) a krásna fialová stuha. Vtipné bolo ako sa mesiac bavíme o tom, že bude oranžovo strieborný a zrazu v kvetinárstve pri kupovaní stuhy mamina zavelí, že fialovú :D. Kapra som tento rok nazvala Karči. Plával vo vani, no už sa chladí v chladničke :( :D.

Vianoce mám opäť rada aj vďaka mojej láske. Až pri ňom, som sa opäť dostala do toho aby som ich nevnímala ako niečo zlé, ale ako čas strávený s blízkymi. Som zvedavá aký darček dostanem, keďže mi to ani za nič na svete nechce prezradiť. (Viem, že to budeš čítať :P). Chýba  mi, že tento rok nie je sneh a nemáme sa kde vyblázniť a nemám si kde urobiť anjelika. Hádam, ešte nejaký napadne. Teším sa na tretí náš spoločný silvester (ach, ako ten čas letí). Teším sa ako sa na nový rok zobudíme zase vedľa seba, veď ako na nový rok tak po celý rok. Dúfam, že raz to ozaj bude po celý rok, čo celý rok! Celé roky! :) Aj Chrobáčik a Myšička budú mať výročie. Druhé. :) Milujem ho tak ako ešte nikoho. Cítim sa sama sebou. Je mi jedno, že som strapatá, nemaľovaná, v starých veciach. Hlavne, že som s ním a jemu sa to páči aj tak. Dúfam, že nový rok bude znamenať aj menej hádok a problémov. Som šťastná, že po tomto roku, ktorý bol aký bol, sme stále spolu. :)

Dnes som konečne bola aj s mojou blondínkou. :) Čo robíte s Radom na Štefana? A to je kedy? :D :D :D Jáj. :D Konečne sme mali chvíľu času, no ani ten nám nestačil na to všetko čo sme si chceli povedať. Už nech je štvrtok. Vyzerá to, že sa zase po dlhej dobe pôjdeme všetci štyria niekam spolu zabaviť. Keďže mi tento víkend s babami z Trnavy vďaka sprostej chrípke nevyšiel :(.


Počas Vianoc sa spomína aj na ľudí, ktorí už medzi nami nie sú. Jasné, že sa na nich myslí stále ale v tomto období je to silnejšie. Aj u mňa je to tak. Včera to boli 4 mesiace, odkedy tu už nie je dedko Edko. Stále sa s tým neviem nejak zmieriť, že keď v lete prídem do TJ tak tam nebude, nebude sedieť vonku a smiať sa a hovoriť nám žaburky. Tie letá, ktoré som ako dieťa strávila v Jastrabí boli vďaka nemu nezabudnuteľné. Predbiehali sme sa kto mu prvý zaklapne tabatierku. Dokonca sme sa kvôli tomu vedeli medzi sebou pohádať! Na koniec to vyriešil tak, že nás zavolal a zaklapli sme ju spolu alebo radšej ušúľal viac cigariet. Keď nás babka poslala zbierať slivky, jablká, alebo zemiaky a neviem čo všetko možné, vždy ich zbieral s nami. Sedával s nami pod schodmi na poval a tam sme lúpali vysušenú fazuľu a tešili sa z každej neobyčajnej, farebnej. Každé ráno na nás spod okna kričal žaburky kde ste. Na parapete nás už čakalo čerstvé ovocie, ktoré odtrhol v záhrade. Často krát ešte ani nebolo poriadne dozreté ale on vždy našiel už pekné červené ríbezle, jahody či maliny, slivky a milované zelené jabĺčka. Brával nás na hríby....Tak rada, by som tie bezstarostné detské letá vrátila. Toto celé leto som bola v strachu. Vedeli sme, že to príde, no nevedeli sme kedy. Pri každom zazvonení telefónu som bola v strachu. Boli sme za ním, ťažko sa počúvalo, keď mi hovoril, že mu je dobre, len je trochu chorý, veril, že bude všetko v poriadku. Aj ten posledný krát čo som ho videla mal na tvári úsmev a počula som to jeho žaburka. Keď sme odchádzali a obíjmala som ho, vedela som, že je to naposledy. Vedela som to preto, že presne taký som mala sen. Sen, v ktorom sme sa lúčili. 21. augusta, presne na moje meniny, mi mamina volala, príď za mnou musím ti niečo povedať, ani som nemusela prísť a vedela som to. Hádam ti je dedko už teraz lepšie a dávaš na nás pozor. Ďakujem ti za pekné chvíle.



A už by aj stačilo. Práve som dostala provokatívnu MMS s vyprážaným syrom!!!!!, tak som si spomenula, že som asi aj hladná. No nič idem niečo vyčarovať.

V poslednej dobe je všetko nejak na figu:

- bitka
- nestíham robotu, lebo nestíham chytať brigády naháňam sa ako krava potom
- telefón druhý krát na reklamáciu
- 5 seminárok, nemám ešte ani na jednu knihy
- sme bezdomovci s babami
- podľa niekoho som bezcitná
- podľa druhej osoby sa chovám ako krava a urážam ľudí primitívnymi rečami
- depka z detí
- stále hádky doma

Juch! Najlepšie na tom je, že sa zmeniť chcem. Lebo som si uvedomila, že možno tie reči boli pravda. Keď som tak dnes videla na prednáške osoby s ktorými som chodila stále a "ohovárala" a bavila sa len s nimi tak som sa zhrozila či som tiež tak vyzerala.

Teraz sa v škole aj v Trnave cítim lepšie. Bavím sa s viac ľudmi v "triede" a zisťujem, že sú fajn. Z báb na byte sa stali moje magorky, som doma pol hodinu a už by som najradšej išla späť. V Trnave sa dá tak krásne na všetko zabudnúť a vypnúť. Prečo to nejde aj tu?

Prehrala som stávku.

Čo už.

Chce to knihu a samotu.

Premýšľať.

Aspoň beánia bola super. Si veriaci? :D

Aj snaha sa cení :D

Ráno cestujem o pol 7 do Trnavy. Našťastie išiel milý šofér a zastavil mi pri vodárni. S prehľadom som stihla zaniesť veci, namaľovať sa a pri pekárničke počkať Renču a hor sa na prednášku!
Trošku nervičiek na našu "triedu" nesmelo chýbať ani dnes. Čakáme ako blbé v miestnosti kde ma byť seminár. 10 minút po začiatku nikde nikoho, hlavne, že všetci vedeli o zmene miestnosti ale nikto to nezavesí na fb stránku. Rozumní to ľudia. Hlavne, že sme tam na koniec prišli.

Prídem "domov" dám si vytúženú kávičku a hor sa vytlačiť papiere a konečne si zaplávať. Vravím si nebude ťažké nájsť plaváreň na mapách to vyzeralo blízko, dokonca pri tom kde som išla dať tlačiť papiere. Papiere sú už v taške, poďme nájsť plaváreň. Zastavím uja a ten mi povie že je to na opačnej strane a peši je to ďaleko. Idem smerom k domu pýtam sa tetušky, jej odpoveď sadnite na autobus a bla bla. Nie! Risknem to peši, cestou som stretla Dominiku ktorá mi povie, že to je od nášho domu kúsoček (nemohla mi to povedať ked som bola doma?? :D). Pokračujem v hľadaní, ešteže mám orientačný zmysel a v telefóne google. S pomocou mobilu a pár ľudí som ju konečne našla. Prídem dnu s pocitom hurá konečne sa hodím do vody a tam mi slečna povie púšťame dnu iba desať minút pred celou hodinou, ak je plné tak nepúšťame nabudúce si zavolajte či je voľné a rezervujte si. Pozriem na mobil 17:05 takže som mala smolu!!! Nádych, výdych.....Hodinu som ju hľadala a nič z toho! A čo som na koniec zistila? Stačila jedna ulička od domu a bola by som tam  za 5 minút! Takže ďakujem google mapám ktoré ma poslali na opačnú stranu!

Bodka na záver prídem domov a Nika mi povie ja som vedela, že to je tuto kúsoček :D :D :D

Takže miesto plávania zase trávim čas ničnerobením na byte, idem aspoň prepisovať poznámky.

Wrrrr!!!!!

Trnava a 50 Shades of Grey ♥

Od včera som zase v Trnave.
Od zajtra to už začína, prednášky, semináre a moje baby. ♥
Byt je fajn, až na pár drobnosti, že tu nemáme hrnce a nejde nám sporák.
Takže zlepšovanie môjho kuchárskeho umenie sa odkladá. (Len čo budem jesť?) :D
Baby sú celkom fajn. Byt plný 6tich báb vyzerá celkom zábavne a tak hmm..Babsky. :)


Za tie dva dni čo som tu som prečítala 606 stranovú knihu.
Za čo som si od maminy vyslúžila titul, že nie som normálna a brat rátal za koľko som musela prečítať jednu stranu.
Keď som ju začínala čítať, nevedela som čo čakať počula som rôzne reakcie.
Moja reakcia je: Dokonalá!
Veľa ľudí sa pohoršuje nad tým, že táto kniha je len o sexe. To však nie je pravda!
Je o dvoch ľuďoch ktorí túžia po láske ale každý iným spôsobom.
On je taký aký je preto, že má na to dôvod (ktorý ešte tak celkom nepoznám, chcelo by to druhú časť) a ona objavuje jeho temné ale aj svetlé stránky.
Podľa môjho názoru má celý ten príbeh niečo do seba. A nie je len o "tom".

Tak isto ako aj pesnička od Miley - Wrecking Ball.
Každý vidí len to, že sa tam vyzliekla a oblizuje kladivo.
No málokto sa započúva do tej hudby a textu.
Tá pesnička je krásna!!!

Hm, veľa krát ľudia vidia iba obal a dávajú na to, čo počujú od druhých, no podstata tých vecí je niekde úplne inde.

Chýba mi chrobák.
A aj keď to už nie také tragické tu ako minulý rok, chcem už ísť domov.

Teraz však idem spať. Ráno nás čaká naša Docentka Olinka. :)

Tešíííím sa! :)

Po troch dňoch tichej domácnosti sa to konečne trochu pohlo. Ale stále čakám na to jedno slovíčko....