V poslednej dobe je všetko nejak na figu:

- bitka
- nestíham robotu, lebo nestíham chytať brigády naháňam sa ako krava potom
- telefón druhý krát na reklamáciu
- 5 seminárok, nemám ešte ani na jednu knihy
- sme bezdomovci s babami
- podľa niekoho som bezcitná
- podľa druhej osoby sa chovám ako krava a urážam ľudí primitívnymi rečami
- depka z detí
- stále hádky doma

Juch! Najlepšie na tom je, že sa zmeniť chcem. Lebo som si uvedomila, že možno tie reči boli pravda. Keď som tak dnes videla na prednáške osoby s ktorými som chodila stále a "ohovárala" a bavila sa len s nimi tak som sa zhrozila či som tiež tak vyzerala.

Teraz sa v škole aj v Trnave cítim lepšie. Bavím sa s viac ľudmi v "triede" a zisťujem, že sú fajn. Z báb na byte sa stali moje magorky, som doma pol hodinu a už by som najradšej išla späť. V Trnave sa dá tak krásne na všetko zabudnúť a vypnúť. Prečo to nejde aj tu?

Prehrala som stávku.

Čo už.

Chce to knihu a samotu.

Premýšľať.

Aspoň beánia bola super. Si veriaci? :D

Aj snaha sa cení :D

Ráno cestujem o pol 7 do Trnavy. Našťastie išiel milý šofér a zastavil mi pri vodárni. S prehľadom som stihla zaniesť veci, namaľovať sa a pri pekárničke počkať Renču a hor sa na prednášku!
Trošku nervičiek na našu "triedu" nesmelo chýbať ani dnes. Čakáme ako blbé v miestnosti kde ma byť seminár. 10 minút po začiatku nikde nikoho, hlavne, že všetci vedeli o zmene miestnosti ale nikto to nezavesí na fb stránku. Rozumní to ľudia. Hlavne, že sme tam na koniec prišli.

Prídem "domov" dám si vytúženú kávičku a hor sa vytlačiť papiere a konečne si zaplávať. Vravím si nebude ťažké nájsť plaváreň na mapách to vyzeralo blízko, dokonca pri tom kde som išla dať tlačiť papiere. Papiere sú už v taške, poďme nájsť plaváreň. Zastavím uja a ten mi povie že je to na opačnej strane a peši je to ďaleko. Idem smerom k domu pýtam sa tetušky, jej odpoveď sadnite na autobus a bla bla. Nie! Risknem to peši, cestou som stretla Dominiku ktorá mi povie, že to je od nášho domu kúsoček (nemohla mi to povedať ked som bola doma?? :D). Pokračujem v hľadaní, ešteže mám orientačný zmysel a v telefóne google. S pomocou mobilu a pár ľudí som ju konečne našla. Prídem dnu s pocitom hurá konečne sa hodím do vody a tam mi slečna povie púšťame dnu iba desať minút pred celou hodinou, ak je plné tak nepúšťame nabudúce si zavolajte či je voľné a rezervujte si. Pozriem na mobil 17:05 takže som mala smolu!!! Nádych, výdych.....Hodinu som ju hľadala a nič z toho! A čo som na koniec zistila? Stačila jedna ulička od domu a bola by som tam  za 5 minút! Takže ďakujem google mapám ktoré ma poslali na opačnú stranu!

Bodka na záver prídem domov a Nika mi povie ja som vedela, že to je tuto kúsoček :D :D :D

Takže miesto plávania zase trávim čas ničnerobením na byte, idem aspoň prepisovať poznámky.

Wrrrr!!!!!