I will always love you potichúčky hrá a pri mne sa povaľuje album z detstva ktorý som dnes otvárala s mojou Maťkou. Smiali sme sa na tom aké sme nosili v škole oblečenie. Spomínali na zážitky. Príjemne strávený večer ktorý mi už tak veľmi chýbal. Len my dve a naše nekonečné témy. :)...Teraz takto v noci tu sedím sama počúvam Whitney a iné "opušťáky" a otváram album zas. Vidím fotky kde je Martinko ešte malý a kde sme ešte boli kompletná rodina. Uvažujem prečo sa tak všetko pokazilo, prečo existuje alkohol, prečo boli tie všetky hádky. Vidím fotky z rôznych výletov a rozmýšlam aké by to asi bolo teraz. Možno je to takto lepšie. V kontakte sme síce stále ale nie je to ono. Nuž, asi to tak malo byť a zmeniť sa už na tom nič nezmení. Myslela som si že mi to nikdy chýbať nebude po tom všetkom ale chýba. Prvý krát v živote sa mi pri pozeraní fotiek tlačia slzy do očí...Chcem vrátiť čas...Do toho bezstarostného detstva...Asi by som sa radšej mala z tejto nálady vyspať....

Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára