Dnes som mala v pláne veľa vecí. Konečne sa mi ráno podarilo zobudiť sa, síce nie na rev budíka ale môjho brata ako odmieta ísť do školy. Nič z toho čo som si naplánovala sa mi nepodarilo:
- Volala som si na brigádu do PPC (chceli predavačku do predajne v Korze), prišla som ráno kam som mala a dozvedela sa, že sme sa nepochopili. Tetuška si myslela, že chcem ísť robiť do výroby, ale po zistení toho, že som absolventkou by som šancu nemala tak či tak.
- Potrebovala som  potvrdiť prihlášku do školy. Prišla som do školy. Výchovná na PN-ke, triedna nebola v škole. Zľutovala sa nado mnou profesorka z informatiky a poslala ma na sekretariát. Samozrejme som tam išla zbytočne. Prihlášku mi nepotvrdili lebo som nemala vypísané známky tam ( mám poslať vysvedčenia tak som to tam nepísala). Hlavne, že do BA som to nepísala tiež, ale prihlášku mi potvrdili. Nuž čo.. idem ďalej...
- Vyšla som zo školy začalo pršať, samozrejme dáždnik som nechala doma ;)
- Zmoknutá som dorazila do Korza, či na Korzo? Neviem ako je to správne, ale to je jedno. Išla som sa spýtať na brigádu do drogérie. Neúspešne. Pýtala som sa na základe zlého inzerátu, ten bol do novej predajne v Handlovej. Takže zase nič.
- Vybrala som sa kúpiť si balerínky na ktoré čakám neviem ako dlho a nutne som ich potrebovala, lebo v tých mojich sa už nedá behať. Samozrejme mali už len dopredaj veľkých čísel.
- Naštvatá som pokračovala na Unikliniku, potvrdiť papier do autoškoly, cestou sa mi odtrhla kvetinky z balerínky, takže som behala ako idiot (normálne sa nedalo :P ) s jednou, prečo sa asi tak ľudia v čakárni pozerali na mňa tak divne??? Wrrrr....
- V čakárni som si vypočula životné osudy dôchodkýň a kopu iných "záživných" príbehov. Myslela som si vydržím to, veď mamina doktorke volala a vraj ma hneď vezme. Síce ma zobrala, ale prihlášku mi nepotvrdila. Prekvapenie! Najskôr maminu pochopila že chcem prihlášku do školy a spýtala sa ma či teda náhodu netajím pred mamou to, že idem na autoškolu. Skoro som buchla do zúfalého smiechu. Potom mi ťahala z ruky prihlášku do školy, ktorú som mala v tom istom obale ako tú na autoškolu, a snažila sa ma presvedčiť, že ju potrebujem overiť. Trpezlivo som jej vysvetlila, že to nepotrebujem. Pochopila a povedala mi príďte v utorok, musím vám spraviť prehliadku...
Uvažujem na čo som vlastne dnes vstávala z postele? Mohla som v nej ostať ležať. Aj tak mi nič nevyšlo. Je ešte len 12 hodín a čakám čo sa mi do večera ešte "podarí"....Ach!
  
